Devshayani Ekadashi Vrat Katha
Draft — pending review. This text has been sourced and translated per our editorial policy, but has not yet completed human review against sung versions. Wording may change.
chapter heading + Yudhishthira's question
चतुःपञ्चाशत्तमोऽध्यायः । आषाढशुक्लपक्षशयन्येकादशीमाहात्म्यवर्णनम् । युधिष्ठिर उवाच । आषाढस्य सितेपक्षे का चैवैकादशी भवेत् । किंनामको विधिस्तस्याः एतद्विस्तरतो वद ॥
catuḥpañcāśattamo'dhyāyaḥ. āṣāḍhaśuklapakṣaśayanyekādaśīmāhātmyavarṇanam. yudhiṣṭhira uvāca. āṣāḍhasya sitepakṣe kā caivaikādaśī bhavet, kiṃ nāmako vidhistasyāḥ, etad vistarato vada.
Krishna's opening phala-shruti; Vamana worship declared for Ashadha-shukla
श्रीकृष्ण उवाच । कथयामि महापुण्यां स्वर्गमोक्षप्रदायिनीम् । शयनीं नाम नामेति सर्वपापहरां पराम् ॥ यस्याः श्रवणमात्रेण वाजपेयफलं लभेत् । सत्यं सत्यं मया प्रोक्तं नातः परतरं नृणाम् ॥ पापिनां पापनाशाय सृष्टा धात्रा महोत्तमा । अतः परा न राजेन्द्र वर्त्तते मोक्षदायिनी ॥४॥ एतस्मात्कारणाद्राजञ्छ्रूयतां गतिरुत्तमा । भवेन्नराणां श्रोतॄणां कथायाः श्रवणादपि ॥ ते सदा वैष्णवा राजन् मम भक्तिपरायणाः । आषाढे वामनश्चैव पूज्यते परमेश्वरः ॥६॥ वामनः पूजितो येन कमलैः कमलेक्षणः । आषाढस्य सितेपक्षे शयन्याश्च दिने तथा ॥ येनार्चितं जगत्सर्वं त्रयो देवाः सनातनाः । कृता चैकादशी येन हरिवासरमुत्तमम् ॥
śrīkṛṣṇa uvāca. kathayāmi mahāpuṇyāṃ svargamokṣapradāyinīm, śayanīṃ nāma nāmeti sarvapāpaharāṃ parām. yasyāḥ śravaṇamātreṇa vājapeyaphalaṃ labhet, satyaṃ satyaṃ mayā proktaṃ nātaḥ parataram ṛṇām. pāpināṃ pāpanāśāya sṛṣṭā dhātrā mahottamā, ataḥ parā na rājendra varttate mokṣadāyinī. ||4|| etasmātkāraṇādrājañchrūyatāṃ gatiruttamā, bhavennarāṇāṃ śrotṛṇāṃ kathāyāḥ śravaṇādapi. te sadā vaiṣṇavā rājan mama bhaktiparāyaṇāḥ, āṣāḍhe vāmanaścaiva pūjyate parameśvaraḥ. ||6|| vāmanaḥ pūjito yena kamalaiḥ kamalekṣaṇaḥ, āṣāḍhasya sitepakṣe śayanyāśca dine tathā. yenārcitaṃ jagatsarvaṃ trayo devāḥ sanātanāḥ, kṛtā caikādaśī yena harivāsaramuttamam.
Yudhishthira's second question (his confusion about Vishnu 'sleeping' and 'taking refuge with Bali')
युधिष्ठिर उवाच । संशयोऽस्ति महान्मेऽत्र श्रूयतां पुरुषोत्तम । कथं सुप्तोऽसि देवेश कथं च बलिमाश्रितः ॥ कथं च भूमौ संवेशः किं कुर्वन्ति जनाः परे । एतद्वद महाप्राज्ञ संशयोऽस्ति महान्मम ॥
yudhiṣṭhira uvāca. saṃśayo'sti mahān me'tra śrūyatāṃ puruṣottama, kathaṃ supto'si deveśa kathaṃ ca balimāśritaḥ. kathaṃ ca bhūmau saṃveśaḥ kiṃ kurvanti janāḥ pare, etadvada mahāprājña saṃśayo'sti mahān mama.
Krishna narrates: Bali the devotee, his yajnas, and the decision to take the Vamana avatar
श्रीकृष्ण उवाच । श्रूयतां राजशार्दूल कथा पापहरा परा । यस्याः श्रवणमात्रेण सर्वपापक्षयो भवेत् ॥ बलिर्नामा पूर्वमासीद्दैत्यस्त्रेतायुगे नृप । पूजयंश्चैव मां नित्यं मद्भक्तो मत्परायणः ॥ यज्ञैस्तु विधिवद्दैत्यो यजते मां सनातनम् । भक्त्या च परया राजन् यज्ञकृद्व्रतकृत्तथा ॥ परं विचार्य बहुधा मघोना चैव सूक्तिभिः । गुरुणा दैवतैः सार्धं बहुधा पूजितोऽप्यहम् ॥ ततो वामनरूपेण अवतारे च पञ्चमे । अत्युग्ररूपेण तदा सर्वब्रह्माण्डरूपिणा ॥१५॥ वाक्छलेन जिता दैत्याः सत्यमाश्रित्य संस्थितः । शुक्रस्तं वारयामास यन्नारायण इत्ययम् ॥१६॥
śrīkṛṣṇa uvāca. śrūyatāṃ rājaśārdūla kathā pāpaharā parā, yasyāḥ śravaṇamātreṇa sarvapāpakṣayo bhavet. balirnāmā pūrvamāsīddaityastretāyuge nṛpa, pūjayaṃścaiva māṃ nityaṃ madbhakto matparāyaṇaḥ. yajñaistu vidhivaddaityo yajate māṃ sanātanam, bhaktyā ca parayā rājan yajñakṛdvratakṛttathā. paraṃ vicārya bahudhā maghonā caiva sūktibhiḥ, guruṇā daivataiḥ sārdhaṃ bahudhā pūjito'pyaham. tato vāmanarūpeṇa avatāre ca pañcame, atyugrarūpeṇa tadā sarvabrahmāṇḍarūpiṇā. ||15|| vākchalena jitā daityāḥ satyamāśritya saṃsthitaḥ, śukrastam vārayāmāsa yannārāyaṇa ityayam. ||16||
The three steps; Vishnu's cosmic (Trivikrama) form
याचिता वसुधा राजन् सार्धत्रयपदी मया । संकल्पोदकमात्रे तु करे तेनैव चार्पिते ॥ रूपमीदृग्विधं राजंस्तदा शृणु मया कृतम् । भूलोके चरणौ न्यस्य भुवर्लोके तु जानुनी ॥ स्वर्लोके च कटिं न्यस्य महर्लोके तथोदरम् । जनलोके च हृदयं तपोलोके तु कण्ठकम् ॥ सत्यलोके मुखं स्थाप्य मस्तकं च तदूर्ध्वकम् । चन्द्रसूर्यग्रहाश्चैव नक्षत्राणि तथैव च ॥ देवाः सेन्द्राश्च नागाश्च यक्षगन्धर्वाः किन्नराः । स्तुवन्तो वेदसंभूतैः सूक्तैश्च विविधैस्तथा ॥२१॥
yācitā vasudhā rājan sārdhatrayapadī mayā, saṃkalpodakamātre tu kare tenaiva cārpite. rūpamīdṛgvidhaṃ rājaṃstadā śṛṇu mayā kṛtam, bhūloke caraṇau nyasya bhuvarloke tu jānunī. svarloke ca kaṭiṃ nyasya maharloke tathodaram, janaloke ca hṛdayaṃ tapoloke tu kaṇṭhakam. satyaloke mukhaṃ sthāpya mastakaṃ ca tadūrdhvakam, candrasūryagrahāścaiva nakṣatrāṇi tathaiva ca. devāḥ sendrāśca nāgāśca yakṣagandharvāḥ kinnarāḥ, stuvanto vedasaṃbhūtaiḥ sūktaiśca vividhaistathā. ||21||
Bali seized and sent to Rasatala; Vishnu, pleased, thereafter rests at Bali's abode until Kartik
करे गृहीत्वा च बलिं त्रिपदैः पूरिता मही । अर्धं च तस्य पृष्ठे च पदं न्यस्तं मया तदा ॥ गतो रसातलं राजन् दानवो मम पूजकः । क्षिप्तोऽधो दानवश्चैव किमकुर्वं ततः परम् ॥ विनयेनानतोऽसौ वै सुप्रसन्नो जनार्दनः । आषाढशुक्लपक्षे तु शयनी हरिवासरः ॥ तस्यामेका च मूर्तिर्मे बलिमाश्रित्य तिष्ठति । द्वितीया शेषपृष्ठे वै क्षीरसागरमध्यतः ॥ स्वपित्येव महाराज यावदागामि कार्तिकीम् । तावद्भवेत्सुधर्मात्मा सर्वधर्मोत्तमोत्तमः ॥ व्रतं च कुरुते मर्त्यः स याति परमां गतिम् । एतस्मात्कारणाद्राजन् कर्त्तव्या च प्रयत्नतः ॥
kare gṛhītvā ca baliṃ tripadaiḥ pūritā mahī, ardhaṃ ca tasya pṛṣṭhe ca padaṃ nyastaṃ mayā tadā. gato rasātalaṃ rājan dānavo mama pūjakaḥ, kṣipto'dho dānavaścaiva kimakurvaṃ tataḥ param. vinayenānato'sau vai suprasanno janārdanaḥ, āṣāḍhaśuklapakṣe tu śayanī harivāsaraḥ. tasyāmeka ca mūrtirme balimāśritya tiṣṭhati, dvitīyā śeṣapṛṣṭhe vai kṣīrasāgaramadhyataḥ. svapityeva mahārāja yāvadāgāmi kārtikīm, tāvadbhavetsudharmātmā sarvadharmottamottamaḥ. vrataṃ ca kurute martyaḥ sa yāti paramāṃ gatim, etasmātkāraṇādrājan karttavyā ca prayatnataḥ.
The greatness of this Ekadashi -- Vishnu himself sleeps on it
नातः परतरा काचित्पवित्रा पापनाशिनी । यस्यां स्वपिति देवेशः शङ्खचक्रगदाधरः ॥ तस्यां च पूजयेद्देवं शङ्खचक्रगदाधरम् । रात्रौ जागरणं कृत्वा भक्त्या चैव विशेषतः ॥ नास्याः पुण्यस्य सङ्ख्यानं कर्तुं शक्तश्चतुर्मुखः । एवं यः कुरुते राजन्नेकादश्या व्रतोत्तमम् ॥३०॥
nātaḥ paratarā kācitpavitrā pāpanāśinī, yasyāṃ svapiti deveśaḥ śaṅkhacakragadādharaḥ. tasyāṃ ca pūjayeddevaṃ śaṅkhacakragadādharam, rātrau jāgaraṇaṃ kṛtvā bhaktyā caiva viśeṣataḥ. nāsyāḥ puṇyasya saṅkhyānaṃ kartuṃ śaktascaturmukhaḥ, evaṃ yaḥ kurute rājannekādaśyā vratottamam. ||30||
Chaturmas vrata rules (fasting/food restrictions through the four sacred months)
सर्वपापहरं चैव भुक्तिमुक्तिप्रदायकम् । स च लोके मम सदा श्वपचोऽपि प्रियङ्करः ॥ दीपदानेन पालाशपत्रे भुक्त्या व्रतेन च । चातुर्मास्यं नयन्तीह ते नरा मम वल्लभाः ॥३२॥ चातुर्मास्ये हरौ सुप्ते भूमिशायी भवेन्नरः । श्रावणे वर्जयेच्छाकं दधि भाद्रपदे तथा ॥ दुग्धमाश्वयुजि त्याज्यं कार्त्तिके द्विदलं त्यजेत् । अथवा ब्रह्मचर्यस्थः स याति परमां गतिम् ॥३४॥
sarvapāpaharaṃ caiva bhuktimuktipradāyakam, sa ca loke mama sadā śvapaco'pi priyaṅkaraḥ. dīpadānena pālāśapatre bhuktyā vratena ca, cāturmāsyaṃ nayantīha te narā mama vallabhāḥ. ||32|| cāturmāsye harau supte bhūmiśāyī bhavennaraḥ, śrāvaṇe varjayecchākaṃ dadhi bhādrapade tathā. dugdhamāśvayuji tyājyaṃ kārttike dvidalaṃ tyajet, athavā brahmacaryasthaḥ sa yāti paramāṃ gatim. ||34||
Closing phala-shruti and colophon
एकादशीव्रतेनैव पुमान्पापैर्विमुच्यते । कर्तव्या सर्वदा राजन् विस्मर्तव्या न कर्हिचित् ॥ शयनी बोधनी मध्ये या कृष्णैकादशी भवेत् । सैवोपोष्या गृहस्थस्य नान्या कृष्णा कदाचन ॥३६॥ शृणुयाच्चैव यो राजन् कथां पापहरां पराम् । अश्वमेधस्य यज्ञस्य फलं प्राप्नोति मानवः ॥ इति श्रीपाद्मे महापुराणे पञ्चपञ्चाशत्साहस्र्यां संहितायां षष्ठे उत्तरखण्डे उमापति-नारदसंवादे देवशयन्येकादशीमाहात्म्यं नाम चतुष्पञ्चाशत्तमोऽध्यायः ॥५४॥
ekādaśīvratenaiva pumānpāpairvimucyate, kartavyā sarvadā rājan vismartavyā na karhicit. śayanī bodhinī madhye yā kṛṣṇaikādaśī bhavet, saivopoṣyā gṛhasthasya nānyā kṛṣṇā kadācana. ||36|| śṛṇuyāccaiva yo rājan kathāṃ pāpaharāṃ parām, aśvamedhasya yajñasya phalaṃ prāpnoti mānavaḥ. iti śrīpādme mahāpurāṇe pañcapañcāśatsahasryāṃ saṃhitāyāṃ ṣaṣṭhe uttarakhaṇḍe umāpati-nāradasaṃvāde devaśayanyekādaśīmāhātmyaṃ nāma catuṣpañcāśattamo'dhyāyaḥ. ||54||
Sourced and cross-checked against two independent sources; our meanings are written in our own words, never copied. Personal, devotional use — including printing and sharing short excerpts with attribution — is free and encouraged.